Úvod autora ku knihe -TAKTO BOJOVALA POVSTALECKÁ ARMÁDA / Vydalo NVK International, s.r.o. Bratislava 1994
Opísať históriu 1 čs. – povstaleckej – armády na Slovensku ma prinútila najmä tá skutočnosť, že sa o nej vie veľmi málo. Vo svojej brožuře Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, ktorá vyšla při prvom výročí SNP, ale ktorá sa o tri roky neskor dostala na index, som sľuboval, že v dohľadnom čase pripravím rozsiahlejšie dielo o účasti armády v SNP. Žial, nešlo to tak rýchlo, ako som si to predstavoval. Názory na 1. čs. armádu – povstaleckú – sa od roku 1948 neustále, podľa módnosti a oficiálnych politických potrieb menili, prisposobovali a všelijako prekrúcali. Preto sa k dopísaniu tehto diela dostávam až teraz, keď mi staroba a blízkosť možného odchodu diktuje splatiť povinnú daň 1. čs armáde i Slovenskému národnému povstaniu. V období kultu osobnosti a deformácií sa pri výročiach SNP nehovorilo o účasti 1. čs povstaleckém armády inak jako v zlom. Stretával som sa s vysokopostavenými osobnosťami na verejnosti i v armáde, ktorí o posobnosti armády v SNP nemali ani najmenšie vedomosti. Podľa klamnej propagandy povstalecká armády jednoducho neexistovala. V tom čase najviac doplácali – morálne i fyzicky – na nehistorické, nesprávne hodnotenie SNP príslušníci povstaleckej armády a jej veliteľský zbor, ktorí za slobodu národa a za spločný štát Čechov a Slovákov obetovali alebo riskovali životy. Nadávalo sa nám do zradcov, zapredancov a špiónov. Oberali nás o ľudskú a profesionálnu česť. Boli sme vylúčení z armádneho i verejného života. Zakazovalo sa nám hovoriť o SNP. Bolo odvahou vobec sa hlásiť k povstaleckej armáde. Ocitli sme sa na indexoch jako ľudia politicky a štátne nespoľahliví a na index sa dostali aj tie otázky SNP, ktoré sme pravdivo a objektívne zodpovedali. Prečo? To sme sa nikdy nedozedeli. Možná preto, že sme SNP chápali a videli tak, jako sa v skutočnosti odohralo, a nie tak, jako by si to niekto bol želal alebo chcel mať. Mojou snahou je – pokiaľ mám k dispozícii pramene a pokiaľ mi to pamäť a schopnosti dovolia – porozprávať o činnosti povstaleckej armády v najvýznamnejšom období odboja slovenského národa v druhej svetovej vojne. Som si vedomý toho, že moj pohľad nemože byť dokonalý, ale verím, že splním svoje poslanie: prispeje k pravdivejšiemu spoznaniu bojov 1. čs. Armády na Slovensku a k správnejšiemu zaradeniu povstaleckej armády do mozaiky takej významnej udalosti Slovenska, akou bolo Slovenské národné povstanie.
/ Kniha bola napísaná v rozmezí rokov 1980- 85 a nemohla byť vydatá /.
Dokončenie autora ku knihe – VOJACI V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTÁNÍ
Váženi čitatelia, predkladáme vám v skratke účasť armády na Slovenskom národnom povstaní. Prosíme za prepáčenie, ak sme neboli všade dokonalí a najmä nie dosť podrobní, ale látka je tak obsiahla, že do malej brošúry sa nedá všetko zachytiť, lebo by bola neprehľadná, no sľubujeme, že v dohľadnom čase chceme vydať väčšie dielo o účasti vojakov na národnom povstaní.
Odstupom času od udalostí, ktoré otriasly dušou celého slovenského národa a ktoré ukázaly svetu, že slovenský národ patrí do frontu demokratických a slobodumilovných národov, sa kritizuje výsledok a priebeh povstania; najmä počuť hlasy, že armáda nesplnila svoju úlohu a že sme to robili azda zle.
Najvačšia tarcha priprav a vykonanie povstania spočivaly od počiatku až do konca na armáde. Armáda od prvej chvile pustila sa rozhodne do boja v hlbokom tyle nepriateľa. Nás, bývalých príslušníkov I. čs. armády na Slovensku dotýka sa nespravodlivo, keď sa úžasná práca a obetavosť, ktorú 1. čs. armáda vynaložila, hocijakým spósobom zľahčuje. Nesmie sa zabúdať, že:
1. armáda urobila svoje vojenské prípravy na povstanie priamo pred očami najrafinovanejšej zpravodajskej služby sveta. A už tento fakt musí stačiť na to, že veliteľ vojenského povstania bol skutočne na mieste;
2. armáda povstanie začala a za dva mesiace vracej-menej sama osebe ťažké a tvrdé boje aj vydržala. Veď hlavné nemecké velenie v záverečnej zpráve priznáva, že v ťažkých, vyše dva mesiace trvajúcich bojoch zlomil sa odpor povstalcov.
Dnes sme si aj my jasne vedomí chýb, ktorých sme sa, nechtiac, dopustili, ale sme a budeme rozhodnutí bojovať skromne, ako sme rozhodnutí ohradiť sa proti tým, ktorí by chceli len pre našu skromnosť prácu I. čs. armády na Slovensku hocijakým spósobom zľahčovať, zneuznávať. Vieme dobre, že dnes hľadajú sa chyby tam, kde nie sú, najmä ich hľadajú tí, čo pre egoistické záujmy stáli bokom vtedy, keď išlo o životy, o nadľudské sily, o vážnu, ťažkú a zodpovednú prácu.
Smelo móžeme povedať, že I. čs. armáda si v slovenskom národnom povstaní svoju úlohu splnila.